Fotenie detí je jednoznačne tou najmilšou prácou fotografa. Sú to malinké bezbranné stvorenia, ktoré Vám svoje pocity darujú spontánne a hlavne úprimne. Detičky sú maximálne prirodzené a pokiaľ sa nebavíme o fotení novorodencov, kde viac menej štylizácia je, tak fotenie detí je zároveň aj výzvou pre každého fotografa. Ako som písala Sú spontánne a udržať ich v nejakých pózach je viac menej nemožne 🙂 (pokiaľ nespia 🙂 ) ale to určite poznáte. Preto je fajn keď pri fotení asistujú aj rodičia, ktorí pri fotení dopomáhajú a zároveň dávajú dieťaťu pocit, že v ateliéri nie je samo a nemusí sa báť cudzieho prostredia. Je krásne a príjemné si po xy rokoch zaspomínať “keď som bol/bola ešte malý/á”, “keď ten náš huncút bol ešte bábo”. Mnohí starší mi dajú za pravdu, že ten čas tak letí, že máme pocit že sme sa iba otočili a deti sú už dospelé. Bude mi cťou vám vaše spomienky zachytiť a dať vám nie len fotofrafiu, ale to čaro a kus seba v ňom.